Rezzendánk. Zántagén kuliáni zát o kerd |
(Microbiology. Species and Role of
cells in life)
É sarzaminá zenday bendáti bonthekk o
bonhesht kuli (cell) ent. Chónáhén sahdáréay andará ke hecch zendagén kuli mán
nést godhá bezán áiá zend mán naent. Choshén hecch sahdár nést ke á békuli
bebit. Byá chárén bárén kuli ché chizzé o awali kuli kayá, kadi o chón dar
gétkag o kuliáni zát chinchok ant, esháni kerd mán zendá ché ché ant?
Dán é wahdá donyáay kollán kasterén o hurterén
sahdár ke á Hurtgend/Rezgenday (Microscope) wasilahá mardomay maym o chammán
atkagant á yakkuli (Unicellular) ant. Drostán o pésar márá Hurtgenday sázókay
(inventor) mennatwár bayagi ent parchá ke agán Rezgend sázag mabutén má kuli
dist kot nakotagatant. Pésarigén hastén Rezgenday tahá gehteri árókáni ramá
Rawbarth o Antani Wán ham gón ant, é redá démterá zánag bit. Zántagén yakkuli rezázáyán (Microorganism) yakké Amibá (Amoebae)
ent. É dam pa saht wati sheglá matth kanagay budesht dárit. Amibáay sháhi
(kingdom) Prothisthá ent. É prothozwáé (protozoa) ke géshter mán taláwag o
hámunáni ápán dar géjag bit kant. É paymé na paymé ensánay badaná potert o wadh
wadhén nadráhiyáni sawab bit kant. Kermok (Bacteria) ón yakkuli ant. Bázkuli
(Multicellular) ázádárén sahdáráni ladhá dalwat o gongdám, drachk o mardom
hawár ant.
Habdahomi (17th) karná wahdé sádagén bendáti
hurtgend sázag o jódh kanag butant godhá awali randá rezázáyáni chárag,
kágadáni chakká esháni shegl o chahránkáni (sketches) jódh kanag, tákbandáni tákdémán
sheng kanáénag o áyán pa jwáni zánagay kár bongéj but. Sál 1665á “Cell” ay
awali dargéjók o nám bandók Rawbarth Huk (Robert Hooke) námén Engrézén
sáensdáné bittag. Látini (Latin) zobáná “cellula” ay máná koddhok yá
tankén kóthi ent. Gálband “Cell” cha haméshiá jódhénag bittag. Awalsará hamá
kuli ke Rawbarthá distagant godhá á tankén kóthiáni paymá atant ke é mortagén
drachkéay gawázay (cork) bérán buttagén kuli atant.
Awali
randá wati jenday démrawi dátagén rezgenday komakká lahté zendagén kuliáni
dargéjók o chárókén Dhach rezzendzánt (Microbiologist) Antani Wán Liyawenhuk
(Antonie Van Leeuwenhoek) at. Antani Wán 24 Aktubar 1632á pédák o 26 Agast 1723á
bérán buttag. Áiá 1673á gón wati rezgendá taláwagay ápáni chárag o tappásagay
wahdá awali bará zendagén kuli distant. Pimmázay tóki tanakkén póstokay kuli ke
má wat mán wánagjáhay dahomi tabakká (class 10th) wánagay zamánagá hurtgenday
sará cháretagant godhá distag ke kuli diwálay hesht yá bolákáni wadhá red pa
red o sar pa chakk ant. É habar ón yát dáragi ent ke hamok zát o tahray kuli
koddhok yá heshtáni paymén naant, dege dege shegl o dábén ant, lahté kaster o
chandé kammé master ant.
Ensán
o jánwaráni zend cha yakk o do kuliá bongéj bit. Mátay chokdáná yakk nartómé
(sperm) rawt mán mátómá (ovum) hawár kapit. Ched o pad esháni bezán nartóm kuli o mátóm kuliáni pajjigá dege zátay kuli hawár bayán, maddán
maddán waddán bant. Badanay ázáyáni gwapágay kárá kanán kanant. Hamok kuli cha
zendagén kulián pédák bant. May shomay bezán yakk ensánéay sarjamén bálád
koródháni (sad thraylian) kuliáni granch o hawárénké, ésháni tahá do sad zátay
kuli hawár ant.
Cha
mátay lápá nonnokay (mardomi chokkay) bálád o badanay jetá jetáén rag o risshag, haddh (bone),
ázá (organ), band o bógáni jódheshtay bandag o adh kanagá hawár o hamkárén
lahté kuliáni nám ésh ant:
|
Má é
wahdá bist o yakkomi sadiá zend gwázénagá én ke báz hesábá nók o nókterén
zánesht, teknálóji (technology) o nókén meshináni gróhbari o bájbariay zamánag
ant. Bale byá ke gwastagén bistomi sadi anchén sadié bittag ke sáens o
záneshtáni bázén pallaw o pahnátán sakk báz péshgámi o démrawi bittag. Hamé
drachá Rezzendánk (Microbiology) o Kuli Zendánk (Cell biology) o gón kulián
syádi kanókén Zendánkay á dege sháh (branch) o sháhadhán ham pa démrawiá bázén
sóbmandié rasetag. É sajjahénáni nap o páedag maróchán márá shomárá rasagá ant.
É sajjah hamá johd o jakánsari kanókén sáensdán (scientist) o rezzendzántáni
(Microbiologists) ópár chakkásén pólkári (research) o yakshalén tajrobatáni
(experiments) barward ant ke máesh waragá én.
Rezzendánk (Microbiology) |
Rezzendánk (Microbiology) rezázá
(microorganism) yá rezgendén (Microscopy) sahdár bezán sakk hurt o ancháiá gendag
nabayókén kuliáni wánesht o zánesht ent. Wahday hamrakábi hanchósh ke rezgendán
démrawi kanán kotag, cha sharrá sharter bayán bittagant godhá Zendánkay é
sháhay pólkáriáni tahá nóki, gehteri o goshád áyán bittag. Hurtázá dege
chamzahm, jenn o nimmón naant balkén hamé Kermok (Bacteria), Pigwár (Parasite), Prothawzwá o Wáeras (Virus) zai ant. Bázén sáláni
pólkári o esháni yakk pa yakk dar géjag, esháni nám o pajjáráni shón dayag o
alkápiá zánagá pad haywán o ensánáni láhté koshendahén bimáriyáni zánag, áyáni
eláj o gerodár momken o ásán bayán bittag. Lahté chá hamé zántagén rezázáyán pa
ensán, drachk, mál o jánwaráni zendpaházi, jwánén rost o rodómá kár gerag
bittag o bayagá ant.
Gón Rezzendánká syádi dárókén chizzé záneshti sháh o sháhadháni nám o
pajjár ésh ant:
1) Shunzánti
(Mycology): Rezzendánkay sháhé ke gestá gestáén shinzokáni (Fungus) wáneshtá (study) delgósh dant. É záneshtay komakká wadh wadhén
shinzokán kermokosh (antibiotics) darmán, biar (beer) o panér adh kanagay
kárjáhán pa jwáni kármarzag bit.
2) Kermokzánti
(Bacteriology): Donyáyá kermokáni (bacteria) lahté zeh o zát dar géjag buttag ke é
jánwar o ensánáni zendá ham dazmánjani kot kanant. Ésháni wadh wadhén kár o
shegl ant. Kermokzánti kermokáni wáneshtá kár dárit o hamésháni bábatá zántdarbar o wánókán málumdári dant.
3) Pigwárzánti
(Parasitology): É sháh pigwáráni bárawá sarpadi dant. Pigwár dege ázá yá jánéá poterant
godhá áiay anchén lézgén mehmán bant ke hamá badan yá ázáyá wati mehmándár
kanant. É wati mehmándárá bimár o kosht ham kanant. Pigwárzánti wáneshti káráni
tahá é kár ham hawár ent ke bezánt o bezánénit pigwár o áiay mehmándáray wat
mán wati syádi chón o chetawr jódh bit. Kawks (F.
E. G Cox) yakk námén
pigwárzántéay (Parasitologist) zántkáriay redá má mardom paymé na paymé kamm o
gésh say sad zátay pigwárén kerm o kwagáni (worms) mehmándári kanén. Bezán é
zátáni pigwár may badan potert o jágah kort kanant.
4) Wáeraszánti
(Virology): Anchósh ke
cha námá záher ent, é sháh gón wáerasáni zátáni zánag o wáneshtá kár dárit.
Jetá jetáén wáeras chón zendagi kanant? Ésháni sharr o sherrén kár o kerd ché
ant mán drachk, haywán o ensánáni zendá? Wáeraszánti hamé bárawá sarpadi dant.
5) Sunzánti
(Phycology): Mán nambag o tarrén zamin, áp o ápdárén chágerdán zend gwázénókén bázén
hurtgendi sahdáráni bábatá wánag o zánag Sunzántiay kárpedhay tahá káyant.
É nebeshtánká haminchok bass ent. Démteri bolágán johd kanán kuliáni dari o andari bahr chó ke kuliay bonjal (Nucleus), kuli pall (cell wall), DNA, RNA o édegeráni bárawá pa shomá nókter o géshterén sarpadi byárán.
0 Comments